Veľmi dobre poznám ten pocit ked za jasnej noci otočím hlavu nahor a neviem odrthnúť zrak od neba plného jasných jagajúcich hviezd. Ak aj počasie praje a obloha je skutočne úplne čistá, je vidno aj najjasnejšie hmloviny, určite Mliečnu dráhu a galaxiu v Andromede. Ak si chceme tieto prekrásne objekty pozrieť ďalekohľadom alebo väčším teleskopom, je dobré dodržať zopár zásad. Podobne ako keď idete chytať ryby, nebudete nahadzovať na plytčinu, prípadne používať nevhodné udice, či príliš malé háčiky keď chytáte kapra.
Miesto pozorovania
Pre akékoľvek pozorovania vesmíru je vhodné nájsť čo najtmavšie miesta ďalej od veľkých miest. Veľké mestá generujú príliš veľa svetelného smogu. Obloha tam býva tak silno osvetlená od pouličných lámp že väčšinu objektov hlbokého vesmíru ani neuvidíte. Sami to určite poznáte, keď sa vraciate v zime večer do mesta, ponad ním vidíte žiarivo osvetlenú oblohu. To je presne ono. Treba si uvedomiť že galaxie a hmloviny sú veľmi slabé a veľmi vzdialené objekty. Ak ich chete vidieť voľným okom, musíte mať dostatočne tmavú oblohu. Ak je obloha presvetlená, je často jasnejšia ako galaxie a preto nič nevidno. Rovnako je výhodné postaviť teleskop na veľkú lúku alebo ešte lepšie na kopec, aby ste mali väčší rozhľad naokolo. Ak budete medzi stromami alebo domami, ľahko sa stane že objekt ktorý pozorujete vám čoskoro zájde za tieto prekážky. Celé pozorovanie vám to tým pádom pokazí.
Nišie môžete vidieť mapu svetelného znečistenia na slovensku pripravené Slovenským zväzom astronómov.
Ak potrebujete detailnejšiu mapu môžete použiť nasledujúci odkaz. Mapa sa dá zväčšovať až na úroveň dedín.
http://www.lightpollutionmap.info/
Čas pozorovania
V zime sa stmieva skôr a svitá neskôr. Je preto pre pozorovanie lepšia. V lete sa dá tiež pozorovať, ale dostatočná tma býva až niekedy okolo 23:00 hodine. Zima ale so sebou prináša iné nevýhody. Je to najmä chlad a namŕzanie vlhkosi na teleskop. Treba sa preto poriadne obliecť, vziať si nejaký ten čaj do termosky a dať si navyše hrubé ponožky. Postávanie pri teleskope v mraze vás nijako nezohreje a najskôr pocítite zimu od nôh.
Na nasledujúcom odkaze hvezdárne v Rimavskej Sobote nájdete časy astronomických súmrakov pre aktuálny mesiac.
http://www.astrors.sk/vychody%20slnka.html
Temperácia optiky
Čim máte hrubší ďalekohľad, tým krajšie obrázky uvidíte. Veľký priemer optiky však prináša okrem vysokej hmotnosti aj nutnosť dlhšieho vychladenia. Ak máte teleskop uskladnený vnútri pri izbovej teplote a vynesiete ho von, optika pomaly začne chladnúť. Zohriata optika vám neposkytne kvalitný obraz. Nebudete vôbec vedieť zaostriť a ľahko sa vám môže stať že si budete myslieť že je teleskop vadný. Skutočnosť je však taká, že z povrchu teplého skla pomaly stúpa teplý ohriaty vzduch a ten sa jemne vlní ako keď pozeráte ponad oheň. Pri vysokých zväčšeniach vám toto vlnenie vzduchu zníži kvalitu obrazu. Preto ak máte tú možnosť, vyložte si ďalekohľad von skôr. Odhad správneho času sa dá spraviť jednoduchou analógiou, každých 10cm priemeru = 1 hodina chladnutia. Pri vysokých rozdieloch teplôt (napr v izbe máte +23´°C a vonku je -10°C) môžete potrebovať aj o polovicu dlhší čas.
Druhá dôležitá vec sa týka návratu s teleskopom dovnútra po skončení pozorovania. Optika ako aj celý teleskop majú vonkajšiu teplotu. V zimnom období sa vám teleskop ihneď ako vojdete dnu celý zarosí. Tube teleskopu to neublíži, ale optika je na toto citlivá. Ide o to, že ak odokryjete kryt teleskopu, aby sa skôr vysušil, na hlavnú optiku vpustíte teplý vzduch. Zrkadlo, alebo šošovka sa orosí a po vyschnutí tejto rosy môžete mať na optike zasušené malé kvapôčky, ktoré vám znižujú priepustnosť svetla. Preto teleskop po návrate dnu neotvárajte a nechajte ho zakrytý. Optika sa pomaly zohreje a vlhký vzduch sa ku nej nedostane.
Nachystajte sa vopred
Je dobré pozrieť si napríklad na internete aké objekty chcete pozorovať aby sa vám nestalo že všetko postavíte a potom začnete hľadať objekty napr v mobile alebo na notebooku. Stratíte tým čas a ľahko sa môže stať že želaný objekt ani nenájdete. Toto platí hlavne v prípade použitia manuálnych montáží, kde si musíte objekty na oblohe násť sami. Ak používate navádzanú montáž, toto riešiť vôbec nemusíte. Ja osobne používam dosť často aplikáciu Solar System Scope. Je to interaktívna mapa oblohy, je možné v nej hýbať časom čo vám umožní pozrieť si ako bude obloha vyzerať v daný deň a danú hodinu. Je možné prepínať pohľad zo zeme aj pohľad na slnečnú sústavu zhora, aby ste mali predstavu kde sa práve ktorá planéta nachádza. Rovnaká aplikácie je aj pre mobilný telefón čo je pre pozorovania vonku veľmi prakticé.
Používajte červené svietidlo
Ľudské oči sa vedia veľmi dobre prispôsobiť svetelným podmienkam. V noci v spálni vidíte obrysy predmetov a takmer v úplnej tme sa dokážete pohybovať po byte lebo základné predmety rozoznávate. Ak ste však v miestnosti kde je rozsvietené svetlo a odrazu zhasnete, trvá niekoľko minút kým začnete čosi okolo seba vidieť. Rovnako to je aj pri vizuálnych pozorovaniach. Ak si budete vonku svietiť na atlas nočnej oblohy aby ste našli hľadaný objekt a potom sa pozriete cez teleskop, prvých pár sekúnd neuvidíte nič. Neskôr zopár hviezd, potom jasnejšie hmloviny a cca po 10-20 minútach aj úplne slabučké ramená galaxií.
Aby vás svetlo batérie neoslepilo, treba používať červenú batériu. Červené svetlo má najväčšiu vlnovú dĺžku a oči na neho nereagujú ako pri bielom svetle. Poľahky tak môžete študovať atlas alebo čosi iné a hňeď potom sa môžete pozrieť do ďalekohľadu a vaše oči budú stále privyknuté na tmu. V našej ponuke takéto batérie nájdete.