V novembri roku 1957 bola odpálená raketa Sputnik 2. Išlo o prvú raketu, ktorá v sebe niesla živého tvora. Bol to psík Lajka. Lajka sa tak zapísala do histórie. Dostala sa do vesmíru, ako prvý živý pozemský tvor.
Išlo o túlavú približne trojročnú sučku, ktorá bola nájdená v uliciach Moskvy. Bol to kríženec teriéra a loveckého severského psa. Bola vybraná pre túto misu, práve vďaka tomu, že bola zvyknutá na tvrdé podmienky túlavého života. Bola zvyknutá na drsnú ruskú zimu, hlad, smäd.
Pri príležitosti 60. výročia misie, sa ruská biologička Adilya Kotovskaya o Lajke vyjadrila nasledovne: „Lajka bola prvým kozmonautom na svete. Bola obetovaná pre úspech všetkých budúcich misií. Túlavé psy sme využívali preto, lebo sú vynaliezavejšie a menej náročné. Na lety sme volali sučky, lebo pri močení nedvíhajú nohu a tak im stačilo v kapsule menej miesta.“
Lajka mala na palube minimum miesta. Nemohla sa ani otočiť a jediné, čo mohla bolo stáť, sedieť či ležať. S jej návratom sa nepočítalo. Vo vesmíre mala stráviť 7 dní. Päť hodín po štarte však Lajka zomrela. Po tom, čo sa Sputnik 2 dostal do vesmíru nastali problémy a kabína v ktorej bola Lajka sa začala prehrievať. Teplota vystúpila na vyše 40 stupňov Celzia a pri treťom oblete Zeme, už prístroje nezaznamenali, že by Lajka žila. Družica po 162 dňoch vo vesmíre zhorela v atmosfére.
Lajkin let do vesmíru bol úspechom, priniesol množstvo informácií, ktoré potvrdili možnosť prežitia živého organizmu na obežnej dráhe a bol prvým krokom, ktorý umožnil neskorší let človeka do vesmíru.
